Slovensko vtedy a dnes

Autor: Zuzana Magová | 20.8.2013 o 16:38 | (upravené 20.8.2013 o 18:18) Karma článku: 5,80 | Prečítané:  418x

Písal sa rok 1989. Dňa šestnásteho novembra slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali demonštráciu v Bratislave a následne dňa sedemnásteho toho istého mesiaca v piatok sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl z roku 1939 nacistickým Nemeckom.

Písal sa rok 1989. Dňa šestnásteho novembra slovenskí vysokoškolsí a stredoškolskí študenti zorganizovali demonštráciu v Bratislave a následne dňa sedemnásteho toho istého mesiaca v piatok sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl z roku 1939 nacistickým Nemeckom. Dav sa vydal do centra, kde im cestu zatarasili špeciálne jednotky. Cieľom mala byť zmena pomerov v ČSSR. Tento revočný deň sa skončil rozháňaním študentov príslušníkmi ZNB a Oddielu osobitného určenia ministerstva vnútra. Študentov brutálne bili obuškami a táto udalosť pohoršila spoločnosť v tedajšom Československu. Obdobie od 16.novembra do 29. decembra nazývame Nežnou revolúciou, kedy mladí študenti odštartovali protesty proti násiliu a vďaka čomu nastala odozva. Dohra tejto a aj ostatných demonšrácií bola viac ako jasná no zároveň prekvapivá - v roku 1990 prijalo Federálne zhromaždenie zmenu názvu nášho štátu na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Konali sa historicky prvé slobodné voľby, čo bolo v tej dobe veľkým pokrokom a dôvodom k oslavám. Už ako dieťa si pamätám, že svet vtedy a dnes bol úplne iný. Na Slovensku nastával pokoj. Vznikala demokracia a ľudia sa prestávali báť dávať svoje názory najavo. Detstvo som v tom období mala naozaj krásne. V škole bol poriadok ešte z obdobia socializmu a komunizmu, nástenky boli plné kvetín nakreslených deťmi vyšších ročníkov. Pani učiteľky sa nevolali pani súdružky, ale pani učiteľky. Povinnú výučbu tvorilo učenie sa štátnej hymny Nad tatrou sa blýska. A ku dňu matiek sme mamičkám vyrábali vlastnoručné karty s poďakovaním. Čo bolo iné ako v dobe pred Nežnou revolúciou? Slovensko si uvedomovalo osobitú štátnosť, avšak veľmi pomaly. Potraviny začali stúpať, presne ako aj suma za elektriku a plyn. Firmy, ktoré dovtedy fungovali dlhé roky zrazu krachovali a farebnú televíziu malo čoraz viac ľudí. Technika bola čoraz pokrokovejšia. Kúpili sme si ako rodina náš prvý magnetofón na kazety a vyhodili kotučáky. A keď o niekoľko rokov prišiel niekto s cédečkom, všetci sme si mohli oči vyočiť. Naše závesy a sedačky modrej farby, ktoré mala takmer každá tretia domácnosť sme vymenili za modernejšie a farebnejšie, začali naplno fungovať rádiá so zahraničnou hudbou. Vznikli televízne stanice, v ktorých vystupovali starší, ale hlavne stále mladší moderátori. Vznikali televízne súťaže či hitparády. Slovensko začalo žiť, všade prúdil život. Ľudia bez obáv cestovali do zahraničia a v škole sme dostávali nové farebné knihy. Narodiť sa v prelome starého a nového režimu bolo naozaj obohacujúce. Čas išiel ďalej. Prvé chlapčenské skupiny a ich prvé cédečka sme si zadovážali z blších trhov v Poľsku alebo Česku. Magnetofón sme vymenili za novší s cd prehrávačom a tiež sa rozbiehali prvé mobilné telefóny, pevné linky ako aj počítače. Už na základnej škole na druhom stupni sme mohli používať internet a veda a technika stále napredovali. Čo bolo veľkou nevýhodou bol fakt, že učitelia si nedokázali získať u detí postavenie a rešpekt ako tomu bývavalo skôr. Decká začali nadávať, byť  nervózne, nevedeli sa zmestiť do kože a k učiteľom si dovoľovali pomerne dosť. Lavice začali bývať počmárané a decká prepadali novodobejším hudobným štýlom ako punk, rock a podobne a neskôr tiež emo. Počítače nahradili notebooky a teblety, veľké a ťažké mobily iphony či smartfóny. Ľudia sa prestali vedieť zabávať na zábavách, začali vyhľadávať radšej plytké vzťahy, alkohol a drogy. Sexuálny styk už viac nebol tabu. Sex je vytlačený na takmer každom kúsku novín, časopisov, televízie či internete. Decká sa už nechechcú,keď vidia obnažené telá. Ale predbiehajú sa, kto z nich je viac skúsenejší. Tým nechcem naznačovať, že táto dnešná doba je zvrátená, ale málo ľudí dnes je solidárnych a dobroprajných. Po vstupe do Európskej Únie krachli aj tie firmy, o ktorých sme si mysleli, že tu budú ľuďom poskytovať apoň akú- takú prácu. Pokles svetovej ekonomiky, bankroty, na Slovensku stále sa zvyšujúca nezamestnnosť a stále vyššie dane a menšie zárobky. Na jednej strane sme slobodní, nepodrobujeme sa nijakému výsluchu za to, že máme svoje názory, avšak dnes mi svet príde oveľ skazenejší a zvrhlejší, akým býval dvadsať rokov dozadu. To čo bývalo kedysi tabu je dnes verejne dostupné všade. Decká viac odvrávajú a my viac žobračíme aby sme dokázali prežiť. Sme zvyknutí na mp3 prehrávače a všakovaké výdobitky techniky. Naše deti už na vianoce netúžia dostať encyklopédiu, ale najnovší tablet. Svetu vládnu sociálne siete. Sme unaháňaní a vyčerpaní vlastným pohodlím, na ktoré ťažko drieme v práci. Ráno sa zobúdzame s myšlienkami na to, kam sa zas budeme náhliť a čo všetko treba postíhať. Novodobá súčastnosť nám dáva veľa, no vzala nám oveľa viac ako si dokážeme  predstaviť. Vzala nám radosť z maličkostí a miesto toho nám nastolila nevyliečiteľné choroby. Vzala nám poriadok a režim, ktorý dnes vôkol nás chýba. A priniesla nám americké myslenie vo všetkom čoho sa dotkneme. Lenže my nikdy nebudeme Amerika. My sme hlavne Slovensko. To Slovensko, za ktoré sme toľko bojovali a v ktorom sme boli toľko utláčaní. Už takmer zabúdam na to, aké bývalo Slovensko krásne. Akú bohatú kultúru my vlastne vlastníme. Aké poklady skrývame. Nivočíme všetko, čo sme roky a storočia budovali. Či je to politikou, nadvládov cudzincov nad nami a našou socializáciou, zničenie slovenských výrobkov alebo len neúctou k sebe samým neviem. Chcela by som byť pozitívna, lenže pozitívne nastane len vtedy, ak budeme súdržní a nenecháme sa nikým ovládať. Žime prítomnosťou, v ktorej nebude taký chaos, aký je nastolený mocnými tejto krajiny. Nezatracujme Slovensko, aj keď predpokladáme, čo nás tu o pár rokov čaká. Rútime sa do záhuby, ale otázka je jasná- môže za to len vláda či aj my samii?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Za státisíce dolárov 30 miliárd škody. Ako sa terorizmus vypláca

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?