Zuzana Magová
Zrkadlo
V dnešnom svete sa stáva konzumno kultom. Pohlcuje nás. No čo nás pohlcuje ešte viac, je vedomie, akí krutí vieme byť.
Som kto som. Moja jedinečnosť však spočíva v nachádzaní seba samej v každom možnom časovom priesmyku. Snažím sa byť hlavne ľudská. K svojmu životu teda potrebujem veľmi málo, aby bol plnohodnotný- úsmev, lásku, človečinu a dobrú knihu. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V dnešnom svete sa stáva konzumno kultom. Pohlcuje nás. No čo nás pohlcuje ešte viac, je vedomie, akí krutí vieme byť.
Prvý a jedinečný projekt festivalu bol ukážkou toho, ako správne vie fungovať skvelá myšlienka v spolupráci s mestom.
Podľa štatistík z verejne dostupných zdrojov sa posledných parlamentných volieb 2012 zúčastnilo len chabých 59,11% všetkých voličov, z čoho platne odvolilo len 58,14%. Prečo? Veď nedať svoj hlas znamená vzdať sa ho.
Milujeme psov, chceme pre nich to najlepšie. Ale skutočne? Túto otázku som si dala až vtedy, keď som stretla Aďu a jej lásku ku psom. To, čomu sa venuje je špecifické a dych berúce.. .
Som do teba povedia si mladí častokrát už v školskom veku. Ich láska je veľká. Podlamujú sa im nohy a srdce im bije ako na závodoch. Čo sa však stane z tejto veľkej lásky po rokoch? Možno rutina? Stereotyp. A čo potom?
Je vôbec Deň matiek dôležitý? Prečo by mal byť pre nás tento deň pamätný a prečo by sme si naň mali každý rok spomenúť a zastaviť sa minimálne v kvetinárstve?
Rok 2014 odišiel so všetkou pompéznosťou, s úspechmi, i neúspechmi. S peknými spomienkami, i tými horšími. S nálezmi, ale aj so stratami. Za pomerne dosť veľké straty sa dajú počítať aj odchody slávnych ľudí, ktorí sa počas života stali hviezdami vo svojom obore a tým pádom aj legendami, na ktoré ľudia, ktorí ich milovali budú ešte dlho s láskou spomínať
Niekedy sa zabúdame zastaviť. Niekedy zabúdame milovať. Ak budeme o trochu vľúdnejší k našej spoločnosti, stačí nám to k dosiahnutiu toho, aby násilie a ľudská neznášanlivosť zmizli z ulíc? Veriť tomu je pre mňa jedinou útechou. A čo vy?
Je zbytočné náhliť sa s varením, s nákupmi, s veľkonočnými výzdobami. Potom sa môže ľahko stať, že nám čaro týchto sviakov vyprchá ako voda po daždi. Jediné, čo treba robiť je konečne si oddýchnuť, načerpávať pozotívnu jarnú náladu a variť s radosťou.
Aj ja mám strach o mojich nasledovníkov. Aj ja sa bojím, že nová mladšia generácia, ktorá príde po mne nebude mať ani z polovice vštepené hodnoty, ktoré dávali mne moji rodičia a staré mamy. Pýtam sa- kam to spejeme? Bude to záhuba ľudských hodnôt, alebo skupinový dav modernej civilizácie? Azda máme zostať v pokoji a nelámať si s tým hlavu? Myslím, že sa nad tým treba minimálne aspoň raz zamyslieť.
Čo je to Bošácka dolina? Prečo by na ňu mali byť hrdí nie len jej obyvatelia a nasledovatelia predkov tejto čarovnej krásnej časti Slovenska? Ani ja som dlho netušila, aké silné kultúrne tajomstvá skrýva. Dokonca som bola v naivnom domnení, že táto história predkov žijúcich práve tu neovplyvňovali nijakým spôsobom naše Slovenské dejiny. Omyl.
Rok 2014 je v plnom prúde. Tak isto sú v plnom prúde aj prípravy na tohtoročné prezdentské voľby. Noviny, bilboardy dokonca aj naše schránky sú preplnené usmiatymi tvárami poslancov, ktorí nás chcú presvedčiť, že si zaslúžia našu pozornosť. Ale naozaj si ju zaslúžia?
Skvelý herec, otec, i priateľ Paul Walker zahynul dňa 30. novembra 2013 pri dopravnej nehode vo veku štyridsať rokov vo Valencii, štáte Kalifornia.
Písal sa rok 1989. Dňa šestnásteho novembra slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali demonštráciu v Bratislave a následne dňa sedemnásteho toho istého mesiaca v piatok sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl z roku 1939 nacistickým Nemeckom.
Božský talian Eros zavítal 9. mája na Slovensko. Očakávaný koncert, ktorý bol ďaleko silnejší, ako sa mohlo zdať. Koncert, ktorý bral dych všetkým, ktorí sa rozhodli absolvovať ho a ktorým nie len vzal dych, hlavne sa ale vryl do pamäti ako nezabudnuteľná stopa plná emócií, energie a sily. Táto talianska stálica disponovala takou energiou, že zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave doslova praskal vo švíkoch. Tí, čo tento vysoko kvalitný hudobný kultúrny zážitok zmeškali majú rozhodne čo ľutovať.
Internet je preplnený videami o násilnostiach páchaných na zvieratách. V správach sa o tom dozvedáme permanentne. Mnohí z nás sú pohoršení, ale mávneme nad touto vecou rukou a povieme si, že sa nás to netýka. Ale to nie je len vecou zvierat. Je to vec ľudského správania sa voči sebe navzájom, je to vecou verejnosti, ktorá upadá do zabudnutia.
Médiami toľko premielaný problém, ktorý je stalé so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou čoraz väčším otáznikom a čiernou dierou, ktorá denne pohlcuje množstvo rodín a nezamestnaných obyvateľov našej krásnej malebnej krajiny.
Slovo ľudstvo znamená kvantitu. Teda aspoň pre mnohých z nás. Pre mňa ľudstvo predstavuje silu jednotlivca. Prečo sa nad tým vôbec zamyslieť? Prečo skúmať hypotézu, čo by sa mohlo stať, ak by ľudstvo vymizlo z povrchu Zeme, alebo by sa jeho počet zredukoval? Pre mňa je človek ako osobnosť veľkým otáznikom, ale tiež aj veľkou múzou k tomu pochopiť ho. Nie je to len kvantum niečoho neživého. Áno, sme ľudia žijúci v modernej dobe so zaužívanými dennými potrebami, ako ranné vstávanie, cesta do práce, hranie na počítači, či surfovanie po sociálnych sieťach. To všetko Nás radí do kolonky kvantity ľudí. Ale čo nás teda radí k tomu byť jednotlivcom?
Farby, farby farbičky. Obsah farieb- nekonečno odtieňov farieb dúhy. A nemám na mysli tie farby, s ktorými sa detí oháňajú, alebo s ktorými maľujeme na papier či plátno. Skôr tie, s ktorými si vyfarbjeme svoje životy v tmavých miestach a z ktorých si časom vytvárame farebné nálady a pocity.