Svet naruby (?) Úsmev liekom.

Autor: Zuzana Magová | 19.8.2014 o 22:30 | Karma článku: 4,30 | Prečítané:  472x

Niekedy sa zabúdame zastaviť. Niekedy zabúdame milovať. Ak budeme o trochu vľúdnejší k našej spoločnosti, stačí nám to k dosiahnutiu toho, aby násilie a ľudská neznášanlivosť zmizli z ulíc? Veriť tomu je pre mňa jedinou útechou. A čo vy?

Správy v televízii. Množstvo informácii negatívneho obsahu a šokované tváre. Medziľudská nenávisť na uliciach, v autobusoch, na zastávkach, či v obchodoch. Zhon, unáhlený spôsob života, nepokoje na Ukrajine, Iraku a inde. Smrť niekoľko tisícov nevinných civilistov a detí. Množstvo skrivených a ubolených pohľadov a tvárí, krádeže, kriminalita, nevraživosť, nenávisť. Je to obraz sveta, v ktorom žijeme. Je to skutočne obraz sveta, v ktorom chceme ďalej žiť? Nejde len o vraždy, či kriminalitu, ale o všeobecné správanie sa ľudí v našej spoločnosti, ľudí, ktorých denne stretávame v obchodoch, v práci, či na ulici. Deti, ktorým je odobrané detstvo, pretože predčasne dospievajú. Sociálne siete, v ktorých o sebe prezrádzame viac, ako je potrebné bez toho, aby sme si to uvedomovali. Zhon v obchodoch- ľudia si skáču do vlasov pre jeden zlacnený rožok. Sebectvo v podobe nevraživosti a arogancie človek voči človeku. Aj vy so mnou súhlasíte a kladiete si otázku, kde sa ten svet vlastne chce prebojovať? A prečo vidíme oveľa viac negatív, ako sme schopní prijať? Aj ja si niekedy vravím, že by bolo snáď lepšie, keby sme sa miesto zamračených tvári viac usmievali na svet a viac si ho užívali. Ja viem, že je ťažké žiť v dnešnej "reklamnej dobe" (ako som ju nazvala). Márne však hľadám svet, ktorý by mal v sebe obsahovať aspoň polovicu dobrých vecí. Hľadám večerné spravodajstvo, v ktorom by sa spomínalo viac pekných, povzbudivých správ. Je to realita, alebo je náš svet len čierny? Konštatujem, že urýchlený spôsob života nám nijako nepomáha správať sa voči sebe vľúdnejšie. Každý si bráni svoje blaho a blaho svojej rodiny. Zamysleli sme sa však už niekedy nad tým, čo by bolo, keby každý jeden človek zvážil možnosť aspoň raz sa usmiať na človeka nezištne? Existuje istá forma pozitívnej energie (u mňa) hoc viem, že existuje stále množstvo skvelých a blahodarných vecí, ktoré nás obklopujú. Úsmev. Nie je len vedecky dokázané, že úsmev v nás vytvára endorfíny- tzv. hormóny šťastia a navodzuje pozitívnu náladu, ale úsmev je naozaj liekom k depresii. Baví nás pozerať sa na realitu chaosu vôkol nás? Baví nás rozprávať sa donekonečna o tom, kto s kým a kde spal? Alebo o tom, čo všetko sme počuli, čítali, či videli v správach? Unavuje ma večne nadávať na politický systém SR, keď aj tak viem, že sa to nezmení a že novodobá otrokárčina núti mladých odchádzať von za lepším zárobkom a snáď aj lepším životom. Chcem na svet hľadieť o trochu viac s láskou, pretože vidím, ako veľmi nám chýba vzájomná súdržnosť a ľudskosť. Ako sa človek na človeka vykašle v momente, keď už nejde o jeho krk (neráta sa tam priateľstvo, či partnerstvo). Vidím, ako do mňa sácajú dôchodcovia, ktorí sa ponáhľajú do autobusu, alebo ako na mňa kričí šéf, keď nie som obojživelník s plutvami, s ktorými by som plávala v mori návalu práce, ktorá sa nedá stihnúť, či s krídlami ako vták, ktorý má nadhľad nad všetkým a za každých podmienok. Svet je krásny. Nezáleží na tom, kde sa nachádzate a koľko nespravodlivosti sa na Vás pácha. Život je len jeden. Je krehký ako váza z porcelánu. Stačí do nej šťuchnúť a rozletí sa na márne kúsky. Nedovoľme, aby sa rozbila priskoro. Užívajme si svojich blízkych, ktorí tu nebudú naveky, užívajme si aj ten zhon, prúd ľudí, ktorí nás obiehajú na uliciach, nikdy nevieme, kedy zostaneme sami. Ráno sa usmievajme na seba do zrkadla. Tešme sa na ďalšie nové dni, ktoré nás ešte čakajú. Myslite pozitívne. Ak je človek pozitívny, aj jeho postoje a správanie je v pozitívnom duchu. Tým pádom stavia zlobu a povrchnosť na protikladnú stranu. Nevravím, že sa mám ako blbec usmievať stále vždy kade idem a čo urobím. Nemyslite si, že som stratila vlastný pud sebazáchovy, no zo skúsenosti viem, že aj keby som to veľmi chcela, nejde to. Raz za čas je však dobré zahodiť starosti za hlavu a občas oželieť aj tie správy. Mladí ľudia žijú naplno. Niektorí si dokonca úspešne plnia sny a žijú na doraz. Aj vy ti robíte?  Zlých vecí je okolo nás naozaj veľa. Občas viac, ako je únosné. Bolí z toho hlava, srdce, aj duša. Ale pokiaľ dýchame, buďme šťastní. Buďte šťastní aj keď to bude trvať len malý nepatrný okamih... .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?