Obavy z budúcej generácie?

Autor: Zuzana Magová | 10.4.2014 o 21:33 | (upravené 10.4.2014 o 23:04) Karma článku: 6,91 | Prečítané:  655x

Aj ja mám strach o mojich nasledovníkov. Aj ja sa bojím, že nová mladšia generácia, ktorá príde po mne nebude mať ani z polovice vštepené hodnoty, ktoré dávali mne moji rodičia a staré mamy. Pýtam sa- kam to spejeme? Bude to záhuba ľudských hodnôt, alebo skupinový dav modernej civilizácie? Azda máme zostať v pokoji a nelámať si s tým hlavu? Myslím, že sa nad tým treba minimálne aspoň raz zamyslieť.

Negatívne myšlienky nie sú presne tým pomenovaním, ktoré ma sprevádzajú pri pomyslení na budúcnosť. Ani sa nesnažím príliš filozofovať nad vecami, ktoré sa nedajú ovplyvniť. Ale napriek tomu tu je istá vec, ktorá mi občas vŕta v hlave. Skúste sa na chvíľu pozrieť do médií... časopisy... internet... hudobné videoklipy.. texty piesní známych, prevažne zahraničných médií. Tam všade sa nachádza kúsok povrchných hodnôt nehodných k tomu, aby ich videla mladá generácia. Ale nie je to len vecou médií, aj keď médiá sú v dnešnej dobe najrýchlejšími dostupnými zdrojmi informácií. Možno je chyba vo viacerých veciach. Pýtam sa, kde sú časy, keď deti nepoznali počítače? A ak ich aj poznali, nie každý si ich mohol dovoliť. Nie to ešte mať v ňom aj internet. Nebolo to tak dávno, keď chodili deti po škole s umelohmotným hračkárskym telefónom, ktorého gombík hlásil- "Haló na mobil?" a hrali sa, že je skutočný. Aj ja som taký mala. Kde boli časy, keď sme prosili rodičov, aby nás chvíľu nechali počúvať kazety s The Kelly Family? A takisto sa pýtam, kde sa vytratil ten svet detí, ktoré rešpektovali rodičov i svojich učiteľov a ktoré cítili dospelácku autoritu? Neviem, prečo sa o pár rokov všetko šialeným tempom pokazilo. Prišla nová technika, deti sedia za počítačom a netušia, prečo by mali ísť von hrať vybíjanú. Prečo je dôležité denne oslavovať slnko, ktoré ich hreje. Netušia, prečo by mali mať iné hodnoty, ako sú sociálne siete a počítačové hry. To nie ako naša generácia, ktorá sa bláznila vonku do úplnej tmy, stavala si bunkre v lesoch a hrala vyklepávačku. My sme k šťastiu nepotrebovali ani telefón, ani počítač a dokonca ani mp3 prehrávače. Stačil nám pocit voľnosti a detskej radosti. Keď sa pozriem okolo seba dnes, vidím, že sa deti opičia po Amerike. Nevravím, že Amerika je zlá. Je to slobodná krajina, ale oni sú oni a my sme my. Vidím deti, ktoré dospievajú závratnou rýchlosťou. Púšťajú si hudbu rýchlokvasených amerických bohatých spevákov, ktorých texty piesní znejú podobne, akoby niekto zvolal- "Vykašli sa na všetko. Poď na párty! Život je jedna obrovská zábava!" Mladé dievčatá nemajú problém s hockým sa vyspať už v pomerne dosť mladom veku, keď by si ešte mohli užívať bezstarostnosť detských liet. Navyše, dnešná generácia sa nedokáže zmieriť s kritikou v škole a preto si často fyzicky ubližujú. Ale zato dokážu byť arogantní a byť rýchlo dospelí. Možno je chyba v nás. Lepšie povedané- v celom politickom systéme. Je prirodzené, že nepoznajú hodnoty, keď ich rodičia musia denne chodiť na trojzmenné prevádzky, a keď sú potom konečne doma, venujú sa domácnosti. A na dieťa sa časom pozabúda. Toto z nás z časti vychováva aj štát. Stávame sa obeťami unáhleného spôsobu života. Princíp je jednoduchý- ak nepôjdeme do práce, utopíme sa v dlhoch a naše deti nebudú mať čo jesť. A tak im nechávame voľnú ruku. Málo sa s nimi rozprávame, málo im dávame najavo nielen svoje názory, ale i to, čo k nim cítime. Bojím sa, ako to celé dopadne. Vidím bandu grázlov na zastvke fajčiť cigarety, vidím mladé slečny posedávať v pätnástich v baroch a krčmách v mužskej spoločnosti a fajčiť pri tom hrdo cigarety. Vidím generáciu, ktorá sa nevenuje knihám, vedomostiam, umeniu, ale ktorá sa márne snaží nájsť svoju vlastnú identitu. A aj preto vznikajú v ich svete plytké vzťahy a ešte plytšie prateľstvá. Vrúcne túžim po generácii, ktorou sme boli my a tí pred nami. Ľudia, ktorí boli pripravení na život, na pády i vzlety, a ktorí pri pádoch dokázali vstať na vlastné nohy. Bola to generácia obyčajných ľudí, ktorá sa dokázala tešiť z jedného vianočného stromčeka na námestí a hľadieť naň hodiny, hoc boloa vďaka tomu vypnutá elektrika cez pol dediny. Dnes? Jeden stromček a na ňom rozbité svetlá. Vandali, deti bez inšpirácie, bez pravých hodnôt, samovraždy a vraždy, sexualita, oplzlosť, arogancia, odmeranosť, drzosť. To všetko vidím v dnešnom svete mladej generácie. Je teda prirodzené, že si dávam otázku, či bude mať kto v budúcnosti ísť za svojimi hodnotami a prioritami a či tie priority a hodnoty budú správne. Viem, že exitujú oslnivé výnimky a nehádžem všetkých do jedného vreca, ale dnešné média a my, ako ľudia už zabúdame, že keď tu raz nebudeme, budú tu iní. Tí, čo budú presne ako my tvoriť prítomnosť. Ale bojím sa, že miesto hodnôt ako je láska, pravda či čestnosť budú vyznávať peniaze, drogy a nalinajkované kaleráby, ktoré im do hláv budú tlačiť  nejakí nevzdelaní speváci, herci, či iní mediálne známi ľudia, ktorí v živote nič nedokázali, okrem predvádzania sa pred obrazovkou. Verím, a musím veriť, že naše životy ovplyvnia novú vlnu budúcej generácie natoľko, že tieto pokazené hodnoty budú opravené a tým pádom sa pesimizmus zmení na optimistický svet reality, ktorá bude korešpondovať s vnútrom jedoncov. A že ich vlastný názor a osobitosť, bude správnym názorom a voľbou pre svet bez falošnosti a nenávisti. Amen

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?